January 2014

# school tomorrow

7. january 2014 at 18:23 | Faith. |  journal
Historický moment - Faith pridáva niečo, čo sa netýka 30 Q CH. Toto si zapamätajte ;D Na druhú stranu, radšej by som mala späť prázdniny a písala challenge, než toto. Komu by sa chcelo ísť do školy? Myslím to vážne, podľa mňa sa nechce ani prvákom. Prázdniny ubehli neskutočne rýchlo, najradšej by som zostala doma ešte týždeň navyše (ak nie viac). Viem, že podaktorým sa začínala škola už od pondelka, takže na to sa sťažovať nebudem :3 Ale preboha, mne sa tak strašne nechce ísť naspäť. Namiesto toho by som mohla byť pekne doma, vstávať o desiatej, raňajkovať ako dlho chcem, cez deň nerobiť absolútne nič, večer byť na PC a ísť spať o druhej. Prosím, nemôžem sa proste schúliť do klbka a zostať v posteli?

Ako poznám našich učiteľov, ako-taký "pokoj" budeme mať možno zajtra a potom to začne.. Už máme aj naplánované dátumy niektorých polročných písomiek O.O Nemusím ani spomínať, ako veľmi som sa na to vyj#@*!a. Bez komentára - nasledujúce dva týždňe budú zabijácke. Aby som sa teraz ale len nesťažovala na školu ako takú, musím na zoznam (samozrejme ;D) pripísať aj ľudí, čo tam chodia. Je to trochu klišé, ale trištvrtinu z nich neznášam. Teda, čo sa týka našej triedy. Pochopiteľne, keď tam chvíľu pobudnem, znovu si na nich zvyknem etc., ale teraz mi chýba ako jediná moja najlepšia kamoška. Takže ako ste na tom vy? Tešíte sa do školy (hahahaha)?

Plus, založila som si WE♥IT (konečne :3), tak by som bola moc rada ak by ste sa tam aspoň pozreli, poprípade stlačili "follow" ;D Vopred ďakujem - the_devil

10 † how do you imagine your future will be like

5. january 2014 at 17:28 | Faith. |  30 question challenge (tumblr)
# 30 question challenge - challenge number 10 "ako si predstavuješ svoju budúcnosť?" Posledné dve témy boli vážne nanič, takže sa fakt teším, že aspoň teraz ma bude baviť písať na túto tému :) Keď nad tým tak rozmýšľam, možno by som si mala spraviť pauzu s 30 Q CH, pretože normálny článok som nespísala už hodně dlho. Ale na druhú stranu ja nikdy neviem, o čom písať, keď nemám tému :D Takže je to začarovaný kruh. Každopádne, aby som sa len nesťažovala, tu je challenge:

Ako som už spomínala, na túto tému som sa veľmi tešila. O svojej budúcnosti rozmýšľam celkom často (ďalšia vec, v ktorej sa odlišujem od ľudí v mojom veku) a môžem tým pádom už na 100% povedať, že keď sa povie pojem "budúcnosť" predstavím si samu seba niekde v zahraničí. Pravdepodobne v Amerike, keďže iné jazyky ma po a) nebavia a po b) mi nejdú. Bože, len tá myšlienka na slnečné LA ♥ Áno, znie to dosť obyčajne, toto by chcel každý. Ja o tom však snívam už odkedy som mala asi sedem. Myslím to vážne, rozhodne v budúcnosti nechcem byť na Slovensku. Teraz ma nechápte zle, mám to tu rada a síce sa neskutočne chcem dostať preč, ale som tiež moc rada že som vyrastala práve tu a nie v Amerike. Ak na to predsa budem mať, dostanem sa tam aj sama. Čo ale potom? Tu prichádza druhá časť tejto témy a tou nie je miesto, kde by som chcela byť, ale čo by som chcela robiť.

V tom však už nemám tak jasno. Jasné, mám určitú predstavu (každý nejakú má, aj keď hovorí že skutočne NEVIE, čo by chcel robiť). Pravdepodobne niečo s umením, filmami alebo hudbou. Škola ma totižto vážne nebaví. Nie, že by som dostávala zlé známky - na vysvedčení som ešte nemala ani trojku, ale jednoducho ma to nebaví. Najhoršie sú predmety ako biológia alebo chémia. Na čo mi to, dopekla, bude?! Vezmite si to takto - budem robiť niečo v úplne inom obore (nech už dopadnem akokoľvek, v žiadnom prípade by som nechcela mať nič spoločné s chémiou alebo biológiou, to sú sračky ;D), koho bude o desať rokov zaujímať, či som mala na (teoreticky) základke z biológie jednotku alebo štvorku. Nikoho. Úprimne, mňa to nezaujíma ani teraz a najradšej by som sa venovala niečomu, čo by ma bavilo a chcela by som robiť v budúcnosti, ale ľudia okolo mňa to nejako neakceptujú. Nemyslím tým teraz len svoju rodinu, ale len si predstavte že by som nešla na strednú. Doslova všetci by si mysleli že som sprostá, a pritom by som si len išla za svojím snom (akokoľvek "klišé" to znie). Na nás všetkých sú v tejto dobe vysoké očakávania, niekedy by bolo dobré nechať nám trochu voľného prestoru.

Nepoznám veľa ľudí, ktorí by chceli mať o desať rokov tento život: ráno skoro vstávať len preto, aby ste stihli prísť načas do práce, v ktorej trávite čas na počítači. Zavretí v jednej miestosti s tými istími ľuďmi. Osem hodín denne, päť dní do týždňa. Stále. To je práveže predstava, ako by som skončiť nechcela. Možno sú ľudia, ktorých to láka (nikoho neodsudzujem), ale ja medzi nich nepatrím. Chcem sa ráno zobudiť a robiť niečo kreatívne, niečo, čo ma baví. Dopracovať na jednom projekte, začať ďalší. Nikdy sa nenudiť. Mať prácu, kde nevadia tetovania (to je jednoducho DEFINÍCIA dobrého zamestnania :D pretože by to bolo niečo kreatívne :3). Presne to by som chela. Nič viac, nič menej :)

Btw., follow me on we♥it please !! ^^ (práve tam začínam..)

09 † something you are proud of

4. january 2014 at 20:46 | Faith. |  30 question challenge (tumblr)

# 30 question challenge - challenge number 9 "niečo, na čo si hrdá" Nechápem na čo som myslela, keď som do 30 Q CH pridávala tento bod. Prisahám, že som dva dni rozmýšľala nad tým, na čo som, dopekla, hrdá. Netuším. Úprimne, som 15-ročná teenagerka, ktorá sa len snaží prísť na to, čo ju baví a čo by mohla teoreticky robiť v budúcnosti, vážne neviem, čo také som už spravila, na čo by som mohla byť hrdá. Tak som sa rozhodla písať o tom, ako niekto môže byť "iný ako ostatní", a že presne to by som chcela docieliť. (mimochodom, animácie sú úplne odveci, ale Andy je tam neskutočne rozkošní a mne sa nechce otvárať photoshop, takže som ich len skopírovala z tumblr ;D)

Mňa osobne celkom fascinujú ľudia, ktorí sa neboja byť odlišní, či už tým, ako sa správajú, obliekajú, akú hudbu počúvajú alebo čímkoľvek iným. Zdá sa mi, že ľudia v dnešnej dobe sú takí úzkoprsí a obmedzení, že nemajú radi, ak je niekto iný, ale ja to obdivujem. Rada napríklad počúvam inú hudbu ako je tá z rádia, po prvé preto, že sa mi páči, ale po druhé.. Aspoň sa v niečom odlišujem a som to JA, namiesto toho aby som bola "typický teenager". Ak mám byť 100% úprimná, rada by som sa dala potetovať, už len preto že to nerobia všetci. Moji rodičia by to však nevystáli, takže bohužiaľ musím počkať do osemnástky ;D Viem, že nie všetkým sa tetovania páčia, a niektorým sa dokonca hnusia, ale to by som brala len ako pozitívne - aspoň by som od seba odradila ľudí, s ktorými by som v skutočnosti nemala nič spoločné.

Bože, toto je tak blbá téma. Seriózne, už ani neviem, čo napísať :D Nechcem úplne odísť od témy a rozkecať sa o tetovaniach, takže to tu proste seknem. Na koniec by som povedala, že jediné, na čo som momentálne hrdá (čo sa týka mňa ako osoby) je as to, že chcem byť iná ako ostatní.

08 † do you have an experience with bullies

3. january 2014 at 12:39 | Faith. |  30 question challenge (tumblr)
# 30 question challenge - challenge number 8 "máš skúsenosti so šikanovaním?" Ignorujúc nadpis, rozhodla som sa spraviť tento článok trošku iným ako som chcela pôvodne, keď som túto tému dávala do 30 Q CH. Nechcem toto zamerať na seba, ale práve na ostatných. Zaprvé musím spomenúť, že vôbec neviem pochopiť ľudí, čo šikanujú. Čo je na tom také zaujímavé? Prečo to robia? Čo ich spraví takými šťastnými na tom, že niekomu v škole /alebo v práci/ povedia, že je moc tučný, chudý, má malé oči, veľký nos či odstávajúce uši..? Nechápem. Nechcem hovoriť, že "títo ľudia nemajú nič iné na práci a asi majú hrozný život", pretože poväčšine to ani nie je pravda. Takíto ľudia sú pomerne často "tí populárni", alebo sú rozmaznaní a podobne. Majú veľa iných vecí na práci. A nie, nezávidia. V skutočnosti im na ľuďoch, ktorých urážajú, vôbec nezáleží a po pár dňoch si už ani nepamätajú, že niečo urážlivé danej osobe povedali. Takže jediná vec, ktorú by som odporúčila, aby si šikanovaní stále pripomínali je, že na koniec budete odolní voči všetkým urážkam, zatiaľ čo oni skončia zbytoční.
Plus, chcela by som ešte trochu poriešiť následky šikanovania. Viete, chcela som sem dať ako úvodný obrázok porezané zápästie, tak som napísala do vyhľadávača na we♥it "cutting". Vyhodilo mi to tam milión obrázkov a bola som úplne mimo z toho, ako boli niektorí ľudia dorezaní. Nemyslím tým teraz len štyri/päť jaziev na predlaktí, hovorím o kompletne celej dorezanej ruke, dokonca aj jazvy na nohách alebo na bruchu. Nespočetne veľa. Nemohla som sa ani donútiť ísť moc nižšie a nájsť obrázok, ktorý by som sem chcela dať pretože som mala hneď zaslzené oči a bolo mi z toho fyzicky zle. Myslím to vážne, to si ľudia vážne neuvedomujú ako môžu urážkami niekomu ublížiť? Osobne nepoznám nikoho, kto by sa rezal, ale napríklad na koncerte jednej kapely som videla dievča, ktoré malo dorezané celé predlaktie. Je mi zle z toho, akí dokážu byť ľudia bezohľadní.

Takže dúfam, že či už ste po a) šikanovaní alebo po b) ste tí, čo šikanujú ... snáď ste si aspoň niečo z tohto článku zobrali. Ak si práve prechádzate cez ťažké obdobie a náhodou rozmýšľate nad rezaním, nie je to odpoveď a rozhodne by som vám odporúčila, aby ste si vypočuli toto, stojí to za váš čas :) Ďalší článok do 30 Q CH bude na tému "niečo, na čo som hrdá".. tak to vážne neviem o čom budem písať ;D Každopádne, boli ste niekedy šikanovaní alebo nie? Aké sú vaše skúsenosti ohľadne tejto témy?

07 † do you believe in God

2. january 2014 at 22:44 | Faith. |  30 question challenge (tumblr)
# 30 question challenge - challenge number 7 "veríš v boha?" Túto otázku môže každý pochopiť úplne inak. Pokiaľ ide o to, či som kresťanka, tak to nie. Aj keď si všetci okolo mňa myslia že áno, pretože polovica mojej rodiny (z maminej strany) sú všetci kresťania. Vrátane mojej mamy. Nie že by chodila každú nedeľu do kostola a vďakabohu (trochu ironické použiť túto frázu ;D) do toho nenúti ani mňa. Pravdepodobne sa teraz zamýšľate nad tým, prečo má všade po blogu vycapené kríže ak neverí v Boha? No, to je otázka :D Kríž je jeden z mojich obľúbených symbolov, príde mi úplne perfektný, ale nereprezentuje u mňa nič, čo sa týka kresťanstva. Skôr je to taký symbol toho, kým som, alebo odkiaľ pochádzam. Keď si to tak vezmem, vnímam ho viac ako rodinný symbol než náboženský znak. (Toto kebyže čítajú moji starí rodičia, som mŕtva haha ;D) Keď budem staršia, jednoznačne by som si kríž chcela dať vytetovať :3

Ale späť k téme. To, že nie som kresťanka neznamená, že neverím v niečo. Myslím, že ľudia bohov vymysleli (prosím nesúďte ma, ak v nejakého veríte), pretože život je ľahší, keď si myslíte že má nejaký zmysel, že bude nejaký "posmrtný život", alebo že na vás počas vášho času na Zemi niekto dáva pozor. Ja nikoho neviním, práve naopak, úplne to chápem. A - pokiaľ to nezájde moc ďaleko a ľudia sa nechcú pre náboženstvo zabíjať a nie sú nútení do vecí, ktoré robiť nechcú - myslím, že ak to má na človeka len pozitívny vplyv, je to v skutočnosti dobre. Samozrejme, aj ja som tak trošku believer(nie som si úplne istá, ako sa volajú Bieberoví fanúšikovia, ale myslím že takto nejako, takže vás chcem len upozorniť - NIE SOM JEHO FANÚŠIK :D). Neviem, či je to preto že to všetko náboženstvo okolo mňa sa mi dostalo do hlavy, ale tiež by som rada verila, že je niečo viac než len my. Určite si ale nemyslím, že tam existuje určitá "osoba" ktorá vytvorila dvoch ľudí a tí sa nejako zázračne rozmnožili na 7 miliárd :D (again, no hate please)

Takže zhrnutie? Neverím v Boha ako takého. Ale myslím, že "náboženstvo", jednoducho pokoj v duši, ktorý sa dá docieliť či už meditovaním alebo chodením do kostola, sa dá tak isto dosiahnuť aj tým, že robíte čo máte radi. Počúvate hudbu, čo sa vám páči, obliekate sa, ako sa chcete, malujete sa, ako sa chcete etc. Jednoducho nestarať sa o to, čo si o vás myslia ostatní a sústrediť sa svoje šťastie. Ako mám aj napísané v záhlaví: "Stand up for what you believe in even if it means standing alone." - Andy Biersack. Preložila by som to asi ako "Postav sa za to, v čo veríš, aj keď to znamená stáť sám." (nech to po slovensky znie akokoľvek perverzne ;D)

Mimochodom, nejako som sa v tej 30 Q CH rozbehla (čo je len dobre, konečne tu niečo skutočne robím :D), takže ďalší článok čakajte *hopefully* zajtra alebo pozajtra :) Bude na tému šikanovania, takže sa posnažím znovu rozpísať :)

06 † are you comfortable with your body

2. january 2014 at 14:28 | Faith. |  30 question challenge (tumblr)
# 30 question challenge - challenge number 6 "si spokojná so svojím telom?" Toto je problém, s ktorým sa v dnešnej dobe stretáva väčšina teenagerov. Je na nás veľký nátlak, pretože všetky celebrity v časopisoch sú dokonalé (zphotoshopované) a tým pádom si ich idealizujeme. Myslím, že v skutočnosti so svojím telom nie je úplne spokojní vôbec nikto (okrem nejakých narcisov teda ;D), či už preto že je moc tučný, chudý, má "divné boky" a podobne. Sebavedomie nám zrovna nezvyšujú ani ľudia, čo vás možno nie úplne šikanujú, ale často o tom hovoria. Dôležité je uvedomiť si, že na ich názore vôbec nezáleží, akokoľvek ťažko to znie. Nemali by sme chcieť byť ničím iným, než už sme, pretože ničím iným ani nebudeme. Naše telo nás doslova miluje, len si pomyslite ako sa snaží zahojiť všetky rany, vyzdravieť keď ochorieme. Je čas aby sme svoje telo milovali naspäť.
Ja osobne som si vžycky brala k srdcu keď o mne povedal niekto niečo zlé, ale keď si to tak vezmete, naozaj na tom nezáleží. Vždy, keď si prechádzam cez ťažké obdobie, predstavím si vesmír, aký je obrovský, nekonečný a aká malá bezvýznamná bodka je naša slnečná sústava. O Zemi ani nehovorím. A potom sme tu my, úplne miniatúrni a ako sa stresujeme nad každodennými problémami. Pravdou je, že na ničom z tohto v skutočnosti nezáleží, všetko je len dočastné. Náš život tu je krátky a jediné, na čo by sme sa mali sústrediť je byť šťastní, nech nás už šťastními robí čokoľvek. Všetko ostatné totiž pominie.

Takže ak vás robí šťastními šport a chcete mať dobrú postavu, pokiaľ sa tam dopracujete pozitívnou cestou - prosím, do toho! Ak vám je to jedno a radšej sa sústredíte na niečo úplne iné, v žiadnom prípade sa nenechajte ovplyvniť ľuďmi okolo seba, nestojí to za to. ♥

# music & new design

1. january 2014 at 17:38 | Faith. |  journal
Po dlhšom čase sa znovu hlásim, aj s novým "designom". Rozhodla som sa dneska nerobiť 30QCH, pretože ma čaká téma, na ktorú sa treba vážne rozpísať (are you comfortable with your body) a teraz cez prázdniny sa mi nad tým nechce ani uvažovať :D Len som vám chcela dať vedieť, že žijem. (pozn.: "vám" = sebe, keďže tento blog má celkovú návštevnosť 0.00000000 ľudí). Takisto by som sem rada pripísala niečo, na čom som v poslednom čase neuveriteľne závislá a to je nový album dokonalej kapely menom Asking Alexandria - From Death To Destiny. Nie že by som to album doteraz nepoznala, predtým som počula minimálne polovicu pesničiek, ale tie najlepšie sú proste "White Line Fever" (tá je TOP ♥), "Dead" alebo "Someone, Somewhere". Nemôžem ich prestať počúvať ;D

VAROVANIE: pokiaľ počúvate mainstreamovú hudbu z rádií a chcete si pustiť prvé dve pesničky, ktoré som spomenula, dajte si zvuk tichšie, mohlo by to na vás byť trochu moc ;) :D

Už ani moc neviem, o čom písať, keď som spomenula toto :D Dúfam, že ste mali dobré prázdniny (+ že si užijete aj ich zvyšok), moje doteraz boli úžasné ♥ Tak sa zatiaľ majte zlatíčka ;3 (= ja)