# existencial crisis

6. january 2015 at 23:51 | Faith. |  journal
Ja viem, zase nejaký otravný zápisok. Pôvodne som sem chcela pridať poriadny článok, ale vôbec na to nemám náladu, takže to tu bude bez pointy. Vlastne ani presne neviem, o čom chcem písať. Stáva sa vám niekedy, že máte totálne nahovno deň, aj keď sa nič zlé v skutočnosti nestane? Pretože s tým sa dnes vysporiadavam ja. Vážne sa nestalo nič nepríjemné, ráno (= pred obedom) som sa zobudla a išla som k starým rodičom aj s mamou, kde sme mali "rodinný obed", pár hodín sme tam pobudli a okolo štvrtej sme sa už aj pobrali naspäť domov. Išla som ku kamarátke, musíme spraviť nejaký posratý projekt (ani nechcem začínať na tému škola. panebože, oni asi nemajú rozum, toľko nám toho nasrali hneď na prvé dni vyučovania. na tomto vysvedčení budem mať toľko štvoriek, že budem rada, ak sa vôbec dožijem koncu roka), ale aj tak sme nič nespravili. Hurá. Ako keby som rozumela, o čom to vlastne má byť.

No ale mojou pointou bolo, že som sa dnes cítila úplne na nič. Jednoducho mi bolo stále do plaču a do ničoho sa mi nechcelo. Hlavne som (ZNOVU) premýšľala nad tým, ako rýchlo všetko ide. Všetko, čo sa stalo toto úžasné, perfektné leto, je už "minulý rok". Pri takomto tempe to bude zachvíľu "pred desiatimi rokmi" a predtým, ako si to stihnem uvedomiť budeme všetci mŕtvi. Má vôbec niečo pointu, keď je všetko aj tak len dočastné? A nemyslím tým len nejaké sprostosti, myslím VŠETKO. Na čo sa srať s nejakou školskou prácou, keď mi to je aj tak na prd. Chápem, že mi všetci povedia, že známky sú podstatné, ale sú skutočne? Odpoveď je nie. V tomto nie som ochotná s nikým sa hádať, pretože to viem na 100%. Známky vám môžu akurát tak pomôcť v dostaní sa na výšku, na ktorú chcete ísť. Pokiaľ máte nejakú vysnenú vysokú školu a tým pádom vám na známkach záleží, je to skvelé, určite sa toho držte, ak vás to spraví šťastnými. Ale mňa, fúha.

Keď si to tak vezmete, ide tu o oveľa viac. Veľa ľudí chce po sebe zanechať niečo, na čo budú ostatní spomínať. Ale na čo? Ľudia na vás budú spomínať len tak dlho, ako budú sami žiť. Čo je, pravdupoveciac, neskutočne krátko. Aj tí, čo sa preslávili, budú zabudnutí. Všetci sme rovnakí. Na nikom v skutočnosti nezáleží. Sme neuveriteľne maličkí v porovnaní s celou Zemou, a keď si predstavíte viac.. bolí ma z toho hlava. V poslednom čase mám pocit, že sme len nejaký vedľajší efekt niečoho omnoho dôležitejšeiho. A pritom sme aj tak neskutočne egocentrickí. Čo je asi v poriadku, keď si to tak vezmem. Aspoň niekomu na mne záleží. Komu? Mne. Ja som jediná osoba, ktorá bude kedy žiť môj vlastný život. A nikdy neuvidím vesmír z pohľadu niekoho iného.
 


Comments

1 stuprum | Web | 9. january 2015 at 1:00 | React

Známky jsou podstatné jenom tehdy, když chceš být prezidentkou. :)

2 Elis | Web | 9. january 2015 at 1:25 | React

Nevím jestli je důležité něco po sobě zanechat, lidé rychle zapomínají a nic neocení, je lepší prožít svůj život na plno a nespoléhat na vděčnost lidí...

3 Hay. | Web | 9. january 2015 at 2:10 | React

... a práve preto si jedinečná.

Občas premýšľam nad tým, či sa ľudia chodia na výšku aj učiť. Nikdy nepochopím.

Snažil som sa tak veľmi, došiel som tak ďaleko. Ale na konci na tom aj tak nezáleží.

4 Ginny . | Web | 10. january 2015 at 7:42 | React

Takový dny mám bohužel taky . Nic špatnýho se mi vlastně nestalo , ale mám pocit , že se hroutí svět .
A naopak zase někdy , když udělám strašně moc průserů , tak se mi zdá , že je svět hezčí :D
Divný .

5 LinDa☮ | Web | 10. january 2015 at 19:53 | React

Hovoríš mi ako z duše. Myslím to, že sa cítim smutne, aj keď na to nemám nejaký závažný dôvod a nič také hrozné sa nestalo :/
Moje podvedomie si myslí, že by som z nejakého dôvodu mala byť smutná a plakať do vankúša :D
Inak, tá posledná veta sa mi páči^^ Dá sa na ňou pekne zamyslieť, a je to sakra pravda. Ja chcem vidieť vesmír z pohľadu niekoho iného.. nie len z perspektívy mojich očí.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.