# idk

20. january 2015 at 19:48 | Faith. |  journal
V poslednom čase mám nejakú divnú náladu. Keď vravím, "v poslednom čase", myslím tým tak asi rok. Už som vám tu písala o mojej existenčnej kríze, ktorá stále pretrváva. Problém je podľa mňa v tom, že ak už nad takýmito vecami začnete premýšľať (čo sa, očividne, nestáva veľa ľuďom), nedostanete sa z toho. Nemyslím to tak, že som teraz v nejakej depresií, len sa nad tým jednoducho nedá prestať rozmýšľať. Mám taký pocit, že to so mnou už zostane. NAVEKY. Haha. Každopádne, trošku to tento rok ovplyvňovalo moje známky a podobne (nie, že by som sa roky predtým nejako učila.. :D). Viete si to predstaviť. "Na čo sa učiť, keď som v nekonečnom vesmíre ktorý vôbec nemá žiaden zmysel ani pointu?" No a keďže sa teraz blíži polročné vysvedčenie, neskutočne som sa kvôli tomu pohádala s mamou. Už je to v poriadku, ale prisahám, že tento (vlastne minulý) týždeň bol pre mňa ohromne náročný.
Nehovoriac o tej prvej hádke s mamou, pohádali sme sa ešte aj v sobotu, a potom sme v nedeľu išli k starým rodičom, kde bolo strašne (asi prvý krát v mojom živote, prisahám). Toto tu asi ani nemá zmysel vysvetľovať, plus, je to celkom osobná záležitosť. Ale poviem k tomu len to, že som teraz dosť emocionálne rozhádzaná a nepreháňam, keď poviem, že k tomu, aby som sa rozplakala, mi chýba len nejaká sprostosť, ako napríklad že mi dačo spadne na zem. Fuj. Celá táto záležitosť ma donútila uvedomiť si, že každý má na všetky veci odlišný názor. A naozaj nemá zmysel vnucovať ten váš niekomu inému. Čo môžete spraviť, je vypočuť si argumenty toho druhého a vžiadnom prípade ich neodignorovať, práve naopak. Najlepšie je nechať si to všetko prejsť cez hlavu, a potom si z toho zobrať to, čo je pre vás dôležité. O tomto som vedela už dávno, ale len prednedávnom som to naozaj začala robiť a vážne to pomáha. Takže to len tak mimochodom. Ospravedlňujem sa za nezmyselný článok, na nič viac sa momentálne nezmôžem. Aký bol váš týždeň/víkend?

 


Comments

1 Sauline | Web | 23. january 2015 at 22:37 | React

Divná nálada? A dokonca celoročná? Ej. To je celkom silná káva. Alebo skôr divná káva? :D Idk. Nuž, čo ti poviem. Aj ja som sa toľkokrát kolísala. Z úplných na hovno dní k dňom, ktoré boli také jasné a farebné až som cez tú šťastnú clonu nevidela nič iné. Život je jednoducho taký. Kadejaký. Každú chvíľu iný. A divný.

A to polročkoooo. Nooo. Ja som tiež teraz mala kvôli tomu dosť trampôt. Naši o ničom síce nevedia/nevedeli, ale stačilo mi, že som o tom vedela ja. A predstavovala som si všetky možné i nemôžné scenáre. A ak tú štvorku aj naozaj dostanem tak tie scenáre sa stanú skutočnosťou. Omg. Radšej nemyslieť. :D

A k tej hádke s mamčou. To sa stáva. Hádky s rodičmi bývajú vždy mega výbušné, emotívne, hlučné a blablabla. Poznám to. Každý tínedžer aj netínedžer to dobre pozná. Ale všetky búrky raz prehrmia. :) Aj vy ste si to vyriešili. A gir ešte keď to bolo kvôli vysvečku. Známky a škola to ja najväčší kameň úrazu pre rodičov. :D Vole no jo.

Môj víkend? Práve sa začína.

2 Hay. | Web | 24. january 2015 at 12:41 | React

Keď to trvá takmer rok, celý rok, tak to nie je nálada, ale povaha. Nič nie je zlé na premýšľaní, nie nezbytne. Je fajn dať si pauzu a začať normálne žiť, ale máš niečo, čo ostatný nevedia tak úplne používať, tak si to trénuj:)

Moje hádky s matkou sú moja slabina, vie ma vytočiť ako nikto iný, dostávam sa často do plaču, pri ktorom sa nevedomky režem, a podobne. Je to už z časti za mnou, vychádzam z toho a zvládam to lepšie, len nikdy neviem, kedy sa to môže vrátiť. Som schopná utiecť kamkoľvek, len aby som neostala pri nej. Čo nie je nijakou formou nevďačnosti, ale niečoho, čo nepochopí ten, čo nezažil.

Veľa síl, Faith :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.