journal

# idk

20. january 2015 at 19:48 | Faith.
V poslednom čase mám nejakú divnú náladu. Keď vravím, "v poslednom čase", myslím tým tak asi rok. Už som vám tu písala o mojej existenčnej kríze, ktorá stále pretrváva. Problém je podľa mňa v tom, že ak už nad takýmito vecami začnete premýšľať (čo sa, očividne, nestáva veľa ľuďom), nedostanete sa z toho. Nemyslím to tak, že som teraz v nejakej depresií, len sa nad tým jednoducho nedá prestať rozmýšľať. Mám taký pocit, že to so mnou už zostane. NAVEKY. Haha. Každopádne, trošku to tento rok ovplyvňovalo moje známky a podobne (nie, že by som sa roky predtým nejako učila.. :D). Viete si to predstaviť. "Na čo sa učiť, keď som v nekonečnom vesmíre ktorý vôbec nemá žiaden zmysel ani pointu?" No a keďže sa teraz blíži polročné vysvedčenie, neskutočne som sa kvôli tomu pohádala s mamou. Už je to v poriadku, ale prisahám, že tento (vlastne minulý) týždeň bol pre mňa ohromne náročný.
Nehovoriac o tej prvej hádke s mamou, pohádali sme sa ešte aj v sobotu, a potom sme v nedeľu išli k starým rodičom, kde bolo strašne (asi prvý krát v mojom živote, prisahám). Toto tu asi ani nemá zmysel vysvetľovať, plus, je to celkom osobná záležitosť. Ale poviem k tomu len to, že som teraz dosť emocionálne rozhádzaná a nepreháňam, keď poviem, že k tomu, aby som sa rozplakala, mi chýba len nejaká sprostosť, ako napríklad že mi dačo spadne na zem. Fuj. Celá táto záležitosť ma donútila uvedomiť si, že každý má na všetky veci odlišný názor. A naozaj nemá zmysel vnucovať ten váš niekomu inému. Čo môžete spraviť, je vypočuť si argumenty toho druhého a vžiadnom prípade ich neodignorovať, práve naopak. Najlepšie je nechať si to všetko prejsť cez hlavu, a potom si z toho zobrať to, čo je pre vás dôležité. O tomto som vedela už dávno, ale len prednedávnom som to naozaj začala robiť a vážne to pomáha. Takže to len tak mimochodom. Ospravedlňujem sa za nezmyselný článok, na nič viac sa momentálne nezmôžem. Aký bol váš týždeň/víkend?

# existencial crisis

6. january 2015 at 23:51 | Faith.
Ja viem, zase nejaký otravný zápisok. Pôvodne som sem chcela pridať poriadny článok, ale vôbec na to nemám náladu, takže to tu bude bez pointy. Vlastne ani presne neviem, o čom chcem písať. Stáva sa vám niekedy, že máte totálne nahovno deň, aj keď sa nič zlé v skutočnosti nestane? Pretože s tým sa dnes vysporiadavam ja. Vážne sa nestalo nič nepríjemné, ráno (= pred obedom) som sa zobudla a išla som k starým rodičom aj s mamou, kde sme mali "rodinný obed", pár hodín sme tam pobudli a okolo štvrtej sme sa už aj pobrali naspäť domov. Išla som ku kamarátke, musíme spraviť nejaký posratý projekt (ani nechcem začínať na tému škola. panebože, oni asi nemajú rozum, toľko nám toho nasrali hneď na prvé dni vyučovania. na tomto vysvedčení budem mať toľko štvoriek, že budem rada, ak sa vôbec dožijem koncu roka), ale aj tak sme nič nespravili. Hurá. Ako keby som rozumela, o čom to vlastne má byť.

No ale mojou pointou bolo, že som sa dnes cítila úplne na nič. Jednoducho mi bolo stále do plaču a do ničoho sa mi nechcelo. Hlavne som (ZNOVU) premýšľala nad tým, ako rýchlo všetko ide. Všetko, čo sa stalo toto úžasné, perfektné leto, je už "minulý rok". Pri takomto tempe to bude zachvíľu "pred desiatimi rokmi" a predtým, ako si to stihnem uvedomiť budeme všetci mŕtvi. Má vôbec niečo pointu, keď je všetko aj tak len dočastné? A nemyslím tým len nejaké sprostosti, myslím VŠETKO. Na čo sa srať s nejakou školskou prácou, keď mi to je aj tak na prd. Chápem, že mi všetci povedia, že známky sú podstatné, ale sú skutočne? Odpoveď je nie. V tomto nie som ochotná s nikým sa hádať, pretože to viem na 100%. Známky vám môžu akurát tak pomôcť v dostaní sa na výšku, na ktorú chcete ísť. Pokiaľ máte nejakú vysnenú vysokú školu a tým pádom vám na známkach záleží, je to skvelé, určite sa toho držte, ak vás to spraví šťastnými. Ale mňa, fúha.

Keď si to tak vezmete, ide tu o oveľa viac. Veľa ľudí chce po sebe zanechať niečo, na čo budú ostatní spomínať. Ale na čo? Ľudia na vás budú spomínať len tak dlho, ako budú sami žiť. Čo je, pravdupoveciac, neskutočne krátko. Aj tí, čo sa preslávili, budú zabudnutí. Všetci sme rovnakí. Na nikom v skutočnosti nezáleží. Sme neuveriteľne maličkí v porovnaní s celou Zemou, a keď si predstavíte viac.. bolí ma z toho hlava. V poslednom čase mám pocit, že sme len nejaký vedľajší efekt niečoho omnoho dôležitejšeiho. A pritom sme aj tak neskutočne egocentrickí. Čo je asi v poriadku, keď si to tak vezmem. Aspoň niekomu na mne záleží. Komu? Mne. Ja som jediná osoba, ktorá bude kedy žiť môj vlastný život. A nikdy neuvidím vesmír z pohľadu niekoho iného.

# new years resolution

31. december 2014 at 1:01 | Faith.
Varovanie: Nadpis článku je tak ironický ako to len ide, pretože na novoročné predsavzatia som sa vysrala už dávno. :D Prečo? Pre niektorých ľudí to môže byť skvelá príležitosť, ako sa napríklad stať fit, alebo spraviť čokoľvek, čo chcú, ak na to majú dostatočnú motiváciu a trpezlivosť. Ja osobne si myslím, že nie je absolútne žiaden rozdiel medzi robením si predsavzatia na silvestra/nový rok, alebo cez akýkoľvek iný deň. Na mňa nemá vôbec žiaden efekt fakt, že to bolo "novoročné predsavzatie" a úprimne ho vždy úplne odignorujem. Takže som sa rozhodla, že keď budem na niečo dostatočne motivaná, rozhodne nebudem čakať na nový rok a spravím to tak skoro, ako to bude možné.

Inak dúfam, že 2015 bude tak úžasný ako 2014. Tento rok bol jeden z najrozmanitejších v mojom živote (whoa, to znie fakt divne). Bolo tu obdobie, kedy mi bolo vážne zle, ale takisto sa to vykomenzovalo úplne perfektne s obdobím, kedy mi bolo úžasne. Toto leto je jedno z tých, na ktoré určite nikdy nezabudnem a som neskutočne rada, že som mala také príležitosti, aké sa mi naskytli. Jediná vec, ktorá ma irituje celý rok 2014 je škola, ale s tým si na ďalšie tri roky ešte nepomôžem. Takže tak. Ospravedlňujem sa za článok bez pointy, ale vážne som sem chcela dať niečo týkajúce sa "nového roku", tak tu to je. Máte vy nejaké novoročné predsavzatia?

# 50 facts about me

28. december 2014 at 0:31 | Faith.
Rozhodla som sa nejako to tu oživiť a namiesto toho, aby som pridávala ďalší bod do #30QuestionChallenge, dávam sem článok "50 facts about me" - aj keď je to z názvu každému viac než jasné, v tomto článku bude vypísaných 50 faktov o mne. Poväčšine úplne náhodných, takže žiadne zázraky prosím neočakávajte :D Mimochodom, pripravte sa na poriadne dlhý článok.
01. Som blondínka a mám zelené oči.
02. Väčšinu môjho doterajšieho života som musela trpieť individuá, ktoré mi hovorili, že vyzerám ako anorektička. Jem pritom úplne normálne a som perfektne zdravá, len mám jednoducho opačný problém ako ten, na ktorý sa teraz sústreďuje trištvrtina ľudskej populácie.
03. Som neskutočne lenivá, a to myslím úplne vážne. Nie je to len tak, že sa mi občas niečo nechce robiť. Povinnostiam sa vyhýbam obkľukou a myslím, že sa to nikdy nezmení.
04. Blogujem už asi od štrnástich a mala som blogy so všetkými s týchto zameraní: autorské, grafické, fansite.
05. Medzi moje najobľúbenejšie filmy patria: Blow, Sweeney Todd, Full Metal Jacket, Hick,
06. Obľúbené seriály: Doctor Who, Supernatural, Merlin, How I Met Your Mother, Sherlock, American Horror Story.
07. Obľúbené kapely: Asking Alexandria, Black Veil Brides, Crown the Empire. (aj keď ich počúvam viac)
08. V poslednom čase som začala pozerať dosť veľa youtuberov (chcela by som sem aj spraviť článok s mojimi obľúbenými, ale to ešte uvidím), a týchto mám zatiaľ najradšej: danisnotonfire, AmazingPhil, communitychannel, zoella, MichellePhan.
09. Neviem, či sa toto stáva len mne, ale keď raz začnem hrať Sims, neodtrhnem sa od toho minimálne týždeň. Seriózne, vydržím pri tom celé dni a vôbec mi to neprekáža. A potom príde deň, kedy sa mi vôbec nechce zapnúť počítač a prestanem to hrať tak na pol roka. (A potom sa celý ten cyklus opakuje.)
10. Ešte som nemala na vysvedčení trojku, ale to sa čoskoro zmení. (čoskoro = po týchto prázdninách)

# merry christmas!

24. december 2014 at 17:12 | Faith.
Nemôžem uveriť, že dnes je 24. *_* Na Vianoce som sa viac menej tešila už od leta, ale odkedy začalo to poriadne zimné obdobie, nejako som na ne pozabudla a tak sa mi zdá, že tento rok prišli skoro. Našťastie som stihla pokupovať 80% darčekov, na ostatné som sa trošku, ehm, vybodla, ale spolieham sa na to, že našej rodine niečo pokupovali rodičia a ja sa k tomu nejako pridružím. Ja osobne pod stromčekom nič neočakávam, aj keď dostanem nejakú drobnosť ako prekvapenie, na čo sa neskutočne teším. Pred pár týždňami som totižto bola s mamou vo Francúzsku, takže to sa taktiež počíta za vianočný darček.

Každopádne, dúfam že si dnešok užijete úplne maximálne, pretože Vianoce sú predsa len raz za rok. ♥

# something like hiatus

6. july 2014 at 12:07 | Faith.
Vôbec nemám čas rozpisovať sa, takže jediné, čo vám k tomu napíšem je, že tu nebudem minimálne tri týždne. Písala som už skôr, že polovicu prázdnin mám plný program a no, toto je tá polovica :D Myslím, že nikomu chýbať nebudem, ale každopádne sa "vidíme" potom :3

# comeback | news & updates

30. june 2014 at 8:56 | Faith.
Po dlhšom čase a konci školského roku som sa rozhodla, že je vhodný čas vrátiť sa na blog. Chýba mi to tu. Pravdupovediac, cez školský rok som o blog ani nezavadila, ale s blížiacimi sa prázdninami som o comeback-u rozmýšľala čoraz viac. Predsa len, polovicu prázdnin nebudem mať čo robiť, tak prečo by som si nemala skrátiť čas tu? Cez rok som nemala buď čas, alebo náladu (tieto dve sa vždy striedali; keď som mala čas, tak nie náladu a opačne). Koncoročné vysvedčenie mohlo jednoznačne dopadnúť aj lepšie, plus posledný týždeň sme mali "menšie" problémy s kolektívom, takže dynamika nám rozhodne nechýbala. Inak mi ten polrok, čo som tu nebola, prešiel neskutočne pomaly a školy mám už akurát tak dosť (na celý život -.-) Polovicu prázdnin mám nabitý program, takže to tu nebudem, ale zvyšok by som tu rada pobudla :3 Ako sa poznám, neviem, ako sa mi to podarí, ale budem sa snažiť. Toľko k môjmu životu :D

Nastavila som sem nový "design", na ktorom sa mi celkom páčia farby (a ako bonus sú tam jahody, takže pôsobí letne :3), som zvedavá, ako dlho tu vydrží (predpokladám že dlho, keďže ten predtým tu bol tuším pol roka). Takisto som "zrenovovala" menu, mám tam zopár starých aj nových vecí. Medzi staré sa radia napr. fakty o mne, zaktualizovaný playlist a obrázky, ktoré som ale trošku pomenila. Čo sa týka nového, je tam 'navigation' a 'currently reading', teda zoznam kníh, ktoré práve čítam. Toplist som nechala v dolnom boxe, pretože ako sa poznám, ďalší design bude zase bez menu a mne sa ho nebude chcieť premiestňovať.

Ako som to mala rozbehnuté pred mojím neohláseným hiatusom, chcela by som pokračovať v 30 question challenge, na ktorú sa vážne teším :) Ďalšou témou bude 'your biggest celebrity inspiration' (mám dosť veľa nápadov, som zvedavá, koho tam nakoniec dám :D).

# factory people.

9. february 2014 at 19:56 | Faith.
V poslednom čase celkom rozmýšľam nad tým, ako sa niektorí ľudia odlišujú od "normálu" a ako veľmi to u mňa zaváži. Toto nie je článok do 30 Q CH, len som sa o tom potrebovala jednoducho rozpísať ;D Mám takú svoju vlastnú teóriu. Na tomto svete žije veľa rozličných charakterova ľudí s rozličnými povahami, ale čo mám na mysli sú teraz ľudia ako takí, ako osoby, nie charaktery ani povahy. Podľa mňa medzi nami totižto je obrovská väčšina takzvaných (môj výmysel, autorské práva ;D) "ľudí z továrne". Samozrejme, nie sú v skutočnosti z továrne, ale keď si predstavím, ako sa vyrábajú určité predmety do domácnosti, alebo napríklad topánky, alebo ako sa zabaľuje jedlo do krabíc v obrovských firmách, na takom posuvnom čiernom páse a na každej "zastávke" tam niečo pridajú. Čo to má spoločné s ľuďmi z továrne?

Takto nejako si predstavujem formovanie takýchto ľudí. Zoberte si "typickú teenagerku". Podľa mňa je to pekné dievča s dokonalými dlhými vlasami, či už blond, hnenými alebo čiernymi. Úžasný make-up, krátke sukne, "oversized" svetre, starbucks v ruke a na svojom bielom iPhone počúva One Direction (alebo akýkoľvek iný popový spevák/speváčka). Chce byť populárna, dokonca sa niektorým ľuďom aj vnucuje a myslí si, aká je obľúbená. Chce tetovanie, napríklad "stay strong" na zápästiach ako Demi Lovato, alebo vytetovaný lapač snov, alebo slová ako "love" či "forever". Určite to poznáte. V poslednom čase si uvedomujem, ako dôležité je byť trochu iný a nezapadať až tak úplne. Keď som bola menšia, rozhodne som nechcela vyčnievať z radu, chcela som byť vo všetkom rovnaká ako ostatní, ale dnes si neskutočne vážim, keď je niekto odlišný, pretože to fakt stojí dosť odvahy.

Originalita ako keby vymierala a bola nahradzovaná ľuďmi z tovární. Je úžasné nájsť okolo seba niekoho, kto je iný. Už aj tým, akú hudbu počúvate a ako sa vyjadrujete ste iný. Rada hovorím, že sa mi po a) páči rock a metal, ale po b) sa mi páči tá myšlienka počúvania niečoho iného, ako všetci ostatní. Alebo napríklad k tým tetovaniam: vážne chce niekto napísané "forever" na ruke ako doslova všetci ostatní, aj keď to pre nich nič neznamená?! Tetovanie vám zostane naveky a neviem ako vy, ale ja chcem mať na sebe niečo, čo pre mňa má nejaký osobný význam a spája sa mi so spomienkami a nie niečo, či vidím na každom, "tak si to dám vytetovať aj ja!". Veď to je choré.

Neviem, ako lepšie by som sa o tejto téme mohla rozpísať, spravila som to najlepšie ako som vedela, aj keď myslím že som tu podobný článok už mala, ale potrebovala som to zo seba dostať keďže som sa znovu začala stretávať s jednou kamoškou, ktorá je krásny príklad človeka z továrne a ja to nemôžem nikomu povedať, keďže ju po a) nechcem uraziť a po b) sme taká skupina kamošiek a im sa sťažovať nechcem, pretože by jej to vykecali, a tým sa vraciame späť k bodu a). Takže dúfam, že ste z toho môjho chaotického písania niečo pochytili ;D Mimochodom, budem moc rada ak ma follownete na WE♥IT :)

# school tomorrow

7. january 2014 at 18:23 | Faith.
Historický moment - Faith pridáva niečo, čo sa netýka 30 Q CH. Toto si zapamätajte ;D Na druhú stranu, radšej by som mala späť prázdniny a písala challenge, než toto. Komu by sa chcelo ísť do školy? Myslím to vážne, podľa mňa sa nechce ani prvákom. Prázdniny ubehli neskutočne rýchlo, najradšej by som zostala doma ešte týždeň navyše (ak nie viac). Viem, že podaktorým sa začínala škola už od pondelka, takže na to sa sťažovať nebudem :3 Ale preboha, mne sa tak strašne nechce ísť naspäť. Namiesto toho by som mohla byť pekne doma, vstávať o desiatej, raňajkovať ako dlho chcem, cez deň nerobiť absolútne nič, večer byť na PC a ísť spať o druhej. Prosím, nemôžem sa proste schúliť do klbka a zostať v posteli?

Ako poznám našich učiteľov, ako-taký "pokoj" budeme mať možno zajtra a potom to začne.. Už máme aj naplánované dátumy niektorých polročných písomiek O.O Nemusím ani spomínať, ako veľmi som sa na to vyj#@*!a. Bez komentára - nasledujúce dva týždňe budú zabijácke. Aby som sa teraz ale len nesťažovala na školu ako takú, musím na zoznam (samozrejme ;D) pripísať aj ľudí, čo tam chodia. Je to trochu klišé, ale trištvrtinu z nich neznášam. Teda, čo sa týka našej triedy. Pochopiteľne, keď tam chvíľu pobudnem, znovu si na nich zvyknem etc., ale teraz mi chýba ako jediná moja najlepšia kamoška. Takže ako ste na tom vy? Tešíte sa do školy (hahahaha)?

Plus, založila som si WE♥IT (konečne :3), tak by som bola moc rada ak by ste sa tam aspoň pozreli, poprípade stlačili "follow" ;D Vopred ďakujem - the_devil

# music & new design

1. january 2014 at 17:38 | Faith.
Po dlhšom čase sa znovu hlásim, aj s novým "designom". Rozhodla som sa dneska nerobiť 30QCH, pretože ma čaká téma, na ktorú sa treba vážne rozpísať (are you comfortable with your body) a teraz cez prázdniny sa mi nad tým nechce ani uvažovať :D Len som vám chcela dať vedieť, že žijem. (pozn.: "vám" = sebe, keďže tento blog má celkovú návštevnosť 0.00000000 ľudí). Takisto by som sem rada pripísala niečo, na čom som v poslednom čase neuveriteľne závislá a to je nový album dokonalej kapely menom Asking Alexandria - From Death To Destiny. Nie že by som to album doteraz nepoznala, predtým som počula minimálne polovicu pesničiek, ale tie najlepšie sú proste "White Line Fever" (tá je TOP ♥), "Dead" alebo "Someone, Somewhere". Nemôžem ich prestať počúvať ;D

VAROVANIE: pokiaľ počúvate mainstreamovú hudbu z rádií a chcete si pustiť prvé dve pesničky, ktoré som spomenula, dajte si zvuk tichšie, mohlo by to na vás byť trochu moc ;) :D

Už ani moc neviem, o čom písať, keď som spomenula toto :D Dúfam, že ste mali dobré prázdniny (+ že si užijete aj ich zvyšok), moje doteraz boli úžasné ♥ Tak sa zatiaľ majte zlatíčka ;3 (= ja)
 
 

Advertisement